Derby zápas s Čajkou Trnava (predtým Lycos Trnava) bol poznačený dlhou medzisviatkovou prestávkou a ranným časom 8:00. Väčšina našich i súperových hráčov zistila, že hráme futsal, až po výbornej kolmej prihrávke Martina Michalíka na nabiehajúceho Riša Nebylu, ktorý si loptu prebral a rutinérsky v 12. minúte prekonal gólmana Čajky.
Potom sa hral opäť statický futsal, viazla medzihra a skôr sa bojovalo o stred poľa. Ani jedno mužstvo si nevytvorilo súvislý tlak a tobôž gólovú šancu. Prvý polčas skončil nádejne 1:0.
Po zmene strán sa charakter hry priveľmi nezmenil. Vzruch priniesol faul na Riša Nebylu a následná Rišova realizácia priameho kopu do konštrukcie brány. V 28. minúte po nevýraznej akcii prešla cez našu obranu prihrávka z ľavej strany na zbiehajúceho Ľuba Kumančíka, ktorý nepokrytý v tesnej blízkosti Braňa Vanka loptu zrazil a vyrovnal na 1:1.
Krátko nato si v strede poľa narazili loptu Rišo Nebyla a Ľubo Vittek, pričom posledný menovaný zakončoval. Brankár Čajky loptu len vyrazil pred seba, no súperova obrana ju nedokázala odkopnúť do bezpečia. To v 29. minúte využil Ľubo Vittek, ktorý na dva krát loptu vybojoval a pololežiaceho súperovho goalkeepera lišiacky preloboval, 2:1.
Zvyšné minúty priniesli slabunký tlak súpera. Nám sa podarilo vypracovať si ešte dve šance. Prvú zahodil Rišo Nebyla, ktorý si položil brankára, no pravou nohou (je ľavák) namieril len do pravej tyče osamotenej svätyne. Druhú príležitosť sme si však nenechali ujsť. Do trajektórie „umiestnenej strely“ Miša Sivka (ktorý sa o tejto strele takto vyjadril) vbehol Roman Vittek, ktorého lopta trafila do päty a ten s veľkou dávkou šťastia poslal v 40. minúte brankára do opačnej strany, 3:1.
Do konca zápasu sa už nič vážne nestalo a tak sme si po 1,5 roku konečne pripísali víťazstvo nad „Tinovcami“ a do tabuľky ďalšie 3 body.